Po náročnej 17 hodinovej ceste cez Čechy, Nemecko a Francúzsko sme v piatok 6.5.2022 v zostave Pavol Kopták, Jozef Hodás, Lenka Klučková (pedagógovia), Patrik Gajdoš, Šimon Mičuta, Martin Osika (4.A), Viliam Jurina (3.A) a Gabriel Kaňuk (1.D) konečne dorazili na miesto určenia. Po krátkej „sieste“ sme sa vybrali na miesto konania sa festivalu – ihrisko v Saint Martin la Plaine, kde nás čakalo príjemné privítanie a chutná večera – francúzsky syr a koláče sú proste „mňamka“, dospeláci ocenili aj miestne víno (Francúzi pijú víno ako my vodu).
V sobotu sa oficiálne začal festival. Po iné roky bolo zvykom pracovať na spoločnom diele, no tento rok sa usporiadatelia rozhodli, že úlohou bude vykovať drobné predmety, ktoré sa predajú počas festivalu a výťažok z nich venujú utečencom z Ukrajiny, ktorí našli útočisko v Saint Martin a blízkom okolí. Naši mladí kováči vykovali niekoľko srdiečok a ozdobných klincov. Začali tiež pracovať na diele, ktoré vyrábajú v spolupráci s pani výtvarníčkou Lubkou Šustekovou, ktorá ich tiež prišla na festival podporiť. Sobotu ukončilo predstavenie miestnych umelcov – tanečníkov s ohňom – na tému D’Excalibur à Durandal (od Exkaliburu k Durandalu: ide o dva legendárne meče – jeden patril kráľovi Artušovi, druhý rytierovi Rolandovi).
Nedeľa sa niesla v slávnostnom duchu. Pri príležitosti osláv Dňa víťazstva nad fašizmom bol na miestnom pamätníku obetiam prvej a druhej svetovej vojny odhalený železný kohút (jeden z hlavných symbolov Francúzska), ktorého pred niekoľkými rokmi vykovali na festivale naši kováči v spolupráci s kováčmi z Čiech a rôznych kútov Francúzska. Pán starosta Saint Martin la Plaine, Martial FAUCHET, vo svojom prejave poďakoval našim kováčom a vyzdvihol ich zásluhy na vzniknutom diele. Dostalo sa nám i pozvania na slávnostný banket. Potom sa naši kováči znovu vrátili k rozrobenej práci. K večeru sa festival pomaly končil, na záver sa usporiadatelia poďakovali všetkým zúčastneným za to, že prispeli na zbierku a ubezpečili ich, že všetky vyzbierané peniaze sa dostanú k tým, ktorí ich potrebujú.
Keďže sa našim kováčom dostalo takej pocty, že ich dielo bolo osadené na miestnom pamätníku a tiež o nich bolo vždy dobre postarané, na oplátku sa rozhodli venovať pánovi starostovi suvenír v podobe keramického Anjela lásky (dielo pani Šustekovej), z ktorého mal pán starosta veľkú radosť a rozhodol sa, že mu nájde čestné miesto na radnici. Rozlúčili sme sa teda s kováčskym festivalom, mestečkom Saint Martin la Plaine a jeho milými obyvateľmi.
Naši kováči mali ako obyčajne úspech – ich šikovnosť obdivovali nielen návštevníci festivalu (hlavne deti, ale aj mladé dámi – chalani sú predsa len fešáci), ale aj kolegovia kováči.
Pomaly sme sa už v myšlienkach lúčili s Francúzskom, no ešte sme si museli splniť jednu milú povinnosť, a to opätovať návštevu Strednej odbornej škole v Uzès. V roku 2020 sme začali spoluprácu s touto školou. V rámci projektu Mobilita žiakov a zamestnancov v sektore odborného vzdelávania a prípravy mali na našu školu nastúpiť žiaci z Uzès. Nanešťastie túto spoluprácu zastavili udalosti okolo Covidu. Pán riaditeľ, nám však oznámil, že tento projekt naďalej prebieha a plánujú sa zapojiť aj do ďalšieho, v ktorom s nami počítajú, tak si držme palce.
Naši mladí kováči mali možnosť pozrieť si priestory školy, nový internát a školskú jedáleň, kde nás čakal chutný obed, po ktorom sme sa rozlúčili a vydali sme sa do Lyonu, aby sme si stihli pozrieť aj nejaké kultúrne pamiatky.
Po ceste do Uzès sme sa síce na chvíľu zastavili pozrieť si Pont du Gard – zvyšky rímskeho akvaduktu, no predsa len Lyon je veľké mesto a veru bolo čo pozerať – nádhernú výzdobu v bazilike Notre-Dame de Fourvière a zbierku madon z celého sveta, Bartoldiho fontánu a radnicu na námestí Terreaux, či sochu Ľudovíta XIV sediaceho na koni alebo výhľady na Lyon z kopca Fourvière. Výlet do Lyonu sme ukončili prechádzkou okolo rieky Rhône. Potom sme sa už ponáhľali smer Rive de Gier, kde sme boli celý čas ubytovaní – rýchlo do postelí, lebo ráno pred piatou sme, už zbalení, vyrážali smer Slovensko.
Cesta prebehla v pohode, bez dopravných zápch, hoci v Nemecku bola doprava pomerne hustá. V utorok sme nakoniec krátko pred polnocou dorazili domov – plní dojmov, spomienok, zážitkov…a unavení.
